Baktérie

Baktérie sú skupina jednobunkových organizmov, ktoré sú známe predovšetkým svojou schopnosťou vyvolať ochorenie u človeka. Ochorenie spôsobené baktériami sa nazýva bakteriálna infekcia. Baktérie ale nespôsobujú iba ochorenia. Sú odvekou súčasťou nášho tela, časťou nášho prirodzeného mikrobiómu. Nachádzajú sa na koži, slizniciach, v čreve, pošve a ďalších orgánoch a tkanivách. Sú najrozšírenejšou skupinou organizmov na svete. Existuje nespočetné množstvo druhov baktérií.

Delenie baktérií podľa tvaru

Koky

Koky majú guľovitý tvar, môžu byť samostatné, v pároch, retiazkach alebo zhlukoch (stafylokoky).

Paličky

Paličky môžu vytvárať rôzne útvary, odlišujú sa dĺžkou a hrúbkou.

Špirály

Špirály sa odlišujú počtom závitov, ich hustotou, zakončením a nasmerovaním koncov.

Delenie baktérií podľa citlivosti na kyslík

Aeróbne baktérie

Aeróbne baktérie vyžadujú pre svoj život a rast kyslík. Umierajú v anaeróbnom prostredí.

Anaeróbne baktérie

Anaeróbne baktérie žijú v prostredí bez kyslíka. Kyslík je pre ne toxický.

Fakultatívne anaeróbne baktérie

Fakultatívne anaeróbne baktérie môžu žiť v prostredí s kyslíkom i v prostredí bez kyslíka.

Na základe farbenia podľa Grama rozdeľujeme baktérie na:

Grampozitívne baktérie (G+)

Grampozitívne baktérie sú baktérie, ktoré sa podľa Gramovho farbenia farbia na fialovo. Bunková stena týchto baktérií sa farbí sa kryštálovou violeťou a na rozdiel od gramnegatívnych baktérií si grampozitívne baktérie vďaka hrubej vrstve peptidoglykánu uchovávajú farbu aj po odfarbovaní.

Bunková stena ovplyvňuje ich citlivosť na antibiotiká. Aj keď je bunková stena hrubšia, je viac citlivá na antibiotiká, a to aj kvôli tomu, že G+ baktériám chýba vonkajšia membrána.

Zástupcovia

Bacillus, Clostridium, Lactobacillus, Leuconostoc , Firmicutes, Staphylococcus, Streptococcus

Gramnegatívne baktérie (G-)

Gramnegatívne baktérie majú bunkovú stenu tvorenú prevažne lipopolysacharidom. Bunková stena je zvrchu prekrytá druhú membránou. Následkom toho vychádzajú tieto baktérie z Gramovho farbenia sfarbené na ružovo, na rozdiel od grampozitívnych baktérií, ktoré sa javia ako modrofialové.

Mnohí zástupcovia gramnegatívnych baktérií sú patogénmi. Všeobecne sa gramnegatívne baktérie považujú za nebezpečnejšie ako grampozitívne baktérie.

Zástupcovia

Escherichia, Salmonella, Pseudomonas, Moraxella, Helicobacter, Spirochéty

Najvýznamnejší zástupcovia:

Staphylococcus

Stafylokok je rod grampozitívnych baktérií. Pod mikroskopom majú guľovitý tvar (koky) a vytvárajú strapcovité zhluky. Sú to fakultatívne anaeróbne baktérie (rastú anaeróbne aj aeróbne).

Najvýznamnejším predstaviteľom je Stafylococcus aureus, známy ako zlatý stafylokok. Spôsobuje najbežnejšie stafylokokové infekcie. V dôsledku nadmerného užívania antibiotík vznikol rezistentný druh známy pod skratkou MRSA (Meticilín rezistentný Staphylococcus aureus), ktorý je rezistentný na bežné antibiotiká.

Staphylococcus aureus

Zlatý stafylokok je súčasťou prirodzenej zložky mikrobiómu kože, nosnej dutiny a ženského pohlavného systému. Môže spôsobovať širokú škálu ochorení, od miernych kožných infekcií (vyrážka, impetigo, vredy, abscesy), až po život ohrozujúce stavy (pneumónia, meningitída, osteomyelitída, endokarditída, syndróm toxického šoku, bakterémia a sepsa). Je jednou z najčastejších príčin infekcií získaných v nemocnici a častou príčinou infekcií rán po operáciách.

Steptococcus

Streptokok sa rovnako zaraďuje medzi koky a vytvára ohnuté reťaze. Mnohé streptokoky sú podobne ako stafylokoky fakultatívne anaeróbne (rastú anaeróbne aj aeróbne). Baktérie z rodu streptococcus sa delia do dvoch rodov - Enterococcus a Lactococcus.

Enterococcus

Enterokok je rozsiahly rod baktérií mliečneho kvasenia. Dva druhy enterokokov sa bežne vyskytujú v ľudskej črevnej mikroflóre - E. faecalis (90-95%) a E. faecium (5-10%). Enterokoky môžu spôsobiť zápal močových ciest, infekčnú endokarditídu, divertikulitídu a meningitídu. Tieto ochorenia sa liečia antibiotikami, niektoré enterokoky sú však voči antibiotikám rezistentné. Väčšina enterokokov je citlivá na ampicilín, gentamycín a vankomycín.

Lactobacillus

Lactobacillus je rod grampozitívnych, fakultatívne anaeróbnych baktérií z kmeňa Firmicutes. Sú známe tým, že rozkladajú laktózu a iné cukry na kyselinu mliečnu. Sú bežne prítomné v rôznych prostrediach a obvykle nie sú patogénne. Sú súčasťou mikroflóry vo vagíne a v tráviacej sústave. Niektoré laktobacily sa používajú pri výrobe jogurtu, syra, kyslej kapusty, nakladaných uhoriek, piva, cideru, vína a ďalších typov fermentovaných potravín. Okrem toho sa laktobacily zúčastňujú tvorby zubného kazu.

Escherichia

Escherichia je rod gramnegatívnych, fakultatívne anaeróbnych, bičíkatých baktérií, žijúcich v tráviacom trakte. Najznámejším druhom je Escherichia coli (E.coli). Escherichie zaisťujú svojmu hostiteľovi prídel vitamínu K, ktorý vytvárajú samotné baktérie. Escherichia coli je najpočetnejšia aeróbna baktéria obývajúca hrubé črevo človeka.

Hoci mnoho baktérií rodu Escherichia je neškodných, určité kmene sú pre človeka patogénne a sú známe ako najčastejší pôvodcovia infekcií močových ciest a významný zdroj infekcií tráviaceho traktu, od obyčajnej hnačky až po stavy pripomínajúce úplavicu.

E.coli

E. coli je tyčinkovitá baktéria žijúca v hrubom čreve človeka. Je jedným z najdôležitejších zástupcov črevnej mikroflóry a jej prítomnosť je potrebná pre správny priebeh tráviacich procesov. Človeku je ako súčasť prirodzenej mikroflóry prospešná, pretože produkuje rad látok, ktoré bránia rozšíreniu patogénnych baktérií. Rovnako sa podieľa sa na tvorbe niektorých vitamínov (napr. vitamínu K).

E. coli může byť tiež vyvolávateľom ochorení. Často spôsobuje nozokomiálne infekcie (infekcie získané v nemocnici), infekcie močových ciest, infekcie tráviaceho systému (hnačky) a infekcie rán.

Salmonela

Salmonela je rod gramnegatívnych, fakultatívne anaeróbnych tyčinkovitých baktérií. Salmonela je známym vyvolávateľom hnačkovitého ochorenia - salmonelózy. Ochorenie je typické početnými vodnatými hnačkami, bolesťami až kŕčmi brucha, vracaním a horúčkou. Salmonela sa prenáša infikovanou potravou, rukami alebo riadom. Pre zdravého človeka toto ochorenie väčšinou nie je nebezpečné, no vyvoláva veľké straty tekutín a iónov, čím ohrozuje starších ľudí a deti.

Helicobacter pylori

Helicobacter pylori je gramnegatívna palička. Infekcia Helicobacter pylori vyvoláva chronickú gastritídu (zápal žalúdka), ktorá spôsobuje závažné zmeny na sliznici. To má za následok vznik žalúdočných vredov a pri progresii ochorenia až rakoviny žalúdka. Liečba žalúdočných vredov je z tohto dôvodu zameraná v prvom rade na vyliečenie infekcie Helicobacter pylori. Vo vyspelých krajinách sa prevalencia tejto infekcie udáva na 15 - 40 %, kým v rozvojových krajinách až na 70 - 99 %.

Bacillus

Do rodu Bacillus zaraďujeme grampozitívne, aeróbne, poprípade fakultatívne anaeróbne tyčinky. Za obligatórne patogénneho je považovaný Bacillus anthracis, pôvodca antraxu. Chorobne tiež pôsobí B. subtilis a B. cereus. Bacillus cereus spôsobuje očné infekcie, infekcie rán, sepsu, endokarditídy, osteomyelitídy, meningitídy a pneumónie. Bacillus subtilis vyvoláva ulcerácie, pooperačné celulitídy a zápal pľúc. Ostatné druhy sú nízko patogénne a uplatňujú sa len u ľudí so zníženou imunitou.